Beseda v trenčianskej knižnici

Posted on 26. marca 2017

Je ráno 6:31. Vypínam budík a pomaly sa poberám do kuchyne vypiť pol litra vody. Raňajkovať nemôžem, lebo som sa rozhodol, že pred besedou pôjdem darovať krv. Napil som sa, obliekol a cestou do nemocnice som vyhodil brata v práci. Cesta trvala sotva desať minút. Zrazu som parkoval na nemocničnom parkovisku. Bolo o päť minút 7 a v rádiu hral Nickelback. Chcel som dopočúvať skladbu, ale keďže okolo mňa začali parkovať ďalšie autá, rozhodol som sa, že pôjdem.

Beseda Nakresli si príbeh_TN_1

Vkročil som cez prah dverí do predsiene, navliekol si na nohy návleky a šiel o poschodie vyššie. Skôr než som otvoril dvere staršie ako som ja sám, uvidel som pred sebou húf ľudí. Nikto z nich nebol oblečený v nemocničnej bielej a tak som vedel, že tá kniha, ktorú som si vzal so sebou, bude využitá na 100%. Registračný formulár som vypísal priamo počas čakania v rade. Keď som sa dostal k okienku, sestrička mi spätne podala opečiatkovaný formulár s poradovým číslo 38. A to bolo ešte len 7 hodín ráno. Počas čakania prišiel aj môj kamarát Jozef, ktorý mi skrátil dlhú chvíľu v čakárni.

Beseda Nakresli si príbeh_TN_2Keď už som vedel, že nestíham prísť na deviatu, šiel som sa spýtať sestričky, či sa môžem vrátiť aj počas dňa na odber, lebo nechcem nechať čakať deti.
Sestrička si ma vypočula, povedala nech chvíľu počkám a ani nie o 5 minút som už ležal na posteli s ihlou napichnutou na ruke. Protekčne (bez toho aby vedela o akú knihu presne ide) ma posunula asi o 20 miest dopredu. Za čo jej teda ďakujem :).

Počas odberu som sa spýtal sestričky: „Aký je časový rekord pri odbere 450ml krvi?“
Sestrička: „4 minúty, čo si pamätám.“
Ja: A koľko mám ja?“
Sestrička: „Osem. Ale kým to dotečie, tak to bude 8 a pol.“
Ja: „Takže nech rátam ako chcem, rekord nepokorím…“

Po odbere som si dal rýchlo kávu a sladkosť a šiel som domov… Keby som ráno nezabudol, mohol som mať tie knihy už so sebou. Čo už. Ako vraví môj kolega Robo: „Skleróza nie je až taká zlá, len sa pri nej človek viac nachodí.“

Doma som si dal jeden krajec chleba, zobral knihy a maminu a šiel do knižnice na besedu. Mamu som nechal u babky a auto vo dvore mestskej knižnice. Vybehol som na prvé poschodie a v tom som spoza rohu počul, ako jedno dievča vraví: „Už prišiel.“ Vtom sa spoza rohu vynorila ďalšia hlava, ktorá sa prišla na mňa pozrieť. Pozrel som sa na ňu a hovorím: „Už som prišiel :).“ Šibalsky sa na mňa usmiala a odbehla za kamarátkou. Pani z knižnice ich všetkých zavolala do jednej miestnosti, kde si posadali na lavičky pripomínajúce sedenie v amfiteátri.

Beseda Nakresli si príbeh_TN_3
Pozdravili sme sa. Začal som im hovoriť o knižke a oni počúvali. Ukázal som im jednu z otázok na konci príbehov, kde bolo napísané:
Aký dobrý skutok sa ti podarilo urobiť? A aká odmena ťa zaň čakala? Ukázal som na svoju prelepenú ruku a opýtal sa ich, či vedia, aký dobrý skutok som spravil.

Jedno dievča v momente zdvihlo ruku a vykríklo: „Daroval si krv!“

„Presne tak. A čakala ma za to odmena vo forme dobrého pocitu a gastro lístok,“ povedal som im. To s gastráčom nepochopili, ale to, že darovaním krvi môžem pomôcť iným ľuďom im bolo jasné. Pokračovali sme. Deti si vybrali príbeh, ktorý chceli počuť. Bol o Mačičke Táničke.

Beseda Nakresli si príbeh_TN_4

Po prečítaní som sa ich pýtal na otázku z príbehu: „Čo ťažké sa ti podarilo zvládnuť?“
Oni mi ju zodpovedali a za každú odpoveď boli odmenení malou sladkosťou. Potom sme ich nechali s pani učiteľkami kresliť. Keď to mali hotové, vybral som jednu kresbu, ktorá sa mi najviac páčila. Bola od Emmky.
Viac času nám už neostalo a tak sa deti vybrali späť do školy.

Beseda Nakresli si príbeh_TN_5_Emma
Do miestnosti vošla ďalšia skupina. Postup sa opakoval: Nechal som ich hlasovať, nech si vyberú ktorý príbeh budeme čítať. Tentoraz sa do užšieho finále dostal Pes Rex a Mačička Tánička. Znova ale vyhral príbeh o Mačičke. Znova sme sa teda o ňom porozprávali a počas kreslenia som s ich pani učiteľkou prebral možnosť podporiť projekt, s ktorým by sme chceli vysadiť v Trenčíne 500 stromov a zapojiť do toho aj školy.


gesto pre mesto

Súhlasila, že nám s tým pomôže. Preto dúfam, že sa nám to podarí. Pomôcť môžete aj vy do 31.3.2017. Z tejto skupiny si deti objednali zopár kníh, ktoré som im rovno aj podpísal.
Čas sa naplnil a po vyhlásení pre mňa najkrajšej kresby (od Betky) z tejto skupiny sa aj tieto deti rozutekali medzi regály a povyberali si zopár kníh, ktoré si požičali na domov.

Beseda Nakresli si príbeh_TN_6_Betka

Rozlúčil som sa, vybral sa domov a začal sa chystať na Megapááááárty s deckami zo súkromnej materskej škôlky Slimáčik.  (pokračovanie nabudúce)

Matej